I. kapitola-5. časť
- Kapitola
5. časť
„No tak, Sally, vzmuž sa !“ hovorím jej. Sally sa usmeje, no naďalej mi zviera ruku a hľadí si na nohy.
„Pozri sa na mňa,“ prikážem jej.
„Jej veľké modré oči sa do mňa zabodnú a vidím, že visí na každom mojom slove. Zhlboka sa nadýchnem a slová sa mi sami doslova rinú z úst.
„Sally, ak sa budeš vždy pred Šokom správať ako slabá naivka, ani o teba nezakopne,“ nič pred ňou netajím. Nebudem ju kŕmiť rečičkami o tom, že ju Šoko miluje a podobne. Som k nej úprimná.
„Šoko má rád odvážne dievčatá a nie šedé myšky. Musíš byť pred ním sebavedomá, ale hlavne...musíš byť sama sebou,“ žijem so Šokom odmala a preto viem Sally tak dobre poradiť.
„Dobre, zvládnem to...chcem ho !“ Cítim, s akým zápalom to hovorí a viem, že si moje slová vzala k srdcu. Usmejem sa a otvorím dvere. Šoko sedí za barovým pultom a teta Helen sa obšmieta okolo sporáka. Ujo Fil tu nikde nie je, zrejme je ešte v práci.
„Čaute, kočky, ahoj Sally,“ pozdraví nás Šoko.
„Čau bráško,“ poviem a pozdravíme sa „našim podaním rúk“.
„Ahoj Šoko,“ sebavedomým hlasom ho pozdraví Sally a hneď si sadne na stoličku napravo vedľa Šoka. Ja sa usmejem. Keď si sadám po jeho ľavici, nenápadne zdvihnem palec a perami naznačím výborne. Sally sa usmeje.
„Dobrý deň, teta Helen,“ pozdraví sa Sally aj mojej tete.
„Och, ahojte dievčatá, dáte si niečo pod zub ?“ opýta sa nás.
„Ahoj, áno, som hladná ako vlk !“ posťažujem sa a teta Helen predo mňa postaví tanier so špagetami. Na moje naliehanie naloží aj Šokovi a Sally a ja sa aspoň necítim trápne, že sa napchávam sama.
Keď doobedujeme, prehodím so Šokom ešte pár viet a potom sa so Sally náhlime do mojej izby. Zvalím sa na posteľ a Sally začne veselo poskakovať.
„Ju-chú, ju-chú,“ hovorí si do rytmu a ja sa na tom veľmi dobre zabávam a rozmýšľam, či to nemám začať natáčať. Vtedy mi zazvoní mobil. Číslo nepoznám, preto použijem „svoj pozdrav“.
„Čo je ?!“ poviem. V telefóne sa ozve smiech a ja hneď viem, kto volá.
„Ahoj, Cynthia,“ pozdraví ma Gideon. Moje meno z jeho úst znie tak prekrásne !
„Ahoj, Gideon, čo potrebuješ ?“ opýtam sa ho odmerane, nie príliš milo, aby to nekazilo efekt „môjho pozdravu“.
„Mám rozhlásiť, že dnes večer je v škole diskotéka a čosi sa bude odohrávať aj na futbalovom trávniku. Vraj je to nejaký rozlúčkový ples, či čo, lebo v pondelok sa odchádza na nejaký výlet. Nikto, ešte ani ja, nevie, kto na ten výlet ide. Vraj nám to povedia v priebehu párty,“ oboznamuje ma. Som prekvapená z toho, čo mi hovorí. Už teraz v pondelok ? Nie je to priskoro ? Musím to povedať tete Helen a ujovi Filovi.
„Aha, dobre. Ďakujem,“ na nič iné sa nezmohnem.
„A zajtra sa neučí...bude akýsi voľný deň, alebo také niečo,“ dodá.
„Dobre, poviem to Sally, je so mnou.“
„Prídeš ?“
„Prosím ?“
„Pýtam sa, či prídeš.“
Neviem, čo povedať. On sa pýta mňa, či prídem. Sám od seba ! Poteším sa, no potom si spomeniem na Nataly a prejde ma chuť.
„Nie...“ poviem. Ticho. Nič nehovorí.
„Prečo ?“
„A načo, Gideon ? Jediné, čo tam budem robiť je to, že budem hrať futbal s chalanmi, aj to len keď nám rozsvietia ihrisko,“ poviem. Počujem, ako sa zasmeje.
„Cyn, to nebola otázka, to slovo „prídeš“...to bolo pozvanie. Poď tam so mnou,“ povie. Zdrevenie mi jazyk a zrazu neviem, čo povedať.
„Cyn, si tam ?“ Páči sa mi, keď mi hovorí „Cyn“.
„Áno, áno...tu som...Prečo by som tam mala ísť s tebou ? Nataly ma zabije,“ poviem a uškrniem sa. Škoda, že môj úškrn nevidí Gideon.
„Ty si s ňou poradíš...“ začujem jeho smiech. Chvíľu premýšľam, no potom pohodím rukou.
„Dobre teda,“ poviem nakoniec.
„Budem čakať.“
„Teším sa. Ahoj.“
„Ahoj.“
Zložím. Sally sedí vedľa mňa. Vstanem, chvíľu na ňu pozerám s kamennou tvárou a potom skríknem.
„Pozval ma na ples !“ spolu so Sally skáčeme po izbe a natešene pištíme. Vtom sa rozletia dvere.
„Čo sa stalo ? Volať záchranku ?“ pýta sa Šoko a vyzerá byť poriadne vystrašený. Vrhnem sa mu okolo krku a zakvačím sa nohami. Tuho ho objímam.
„Pozval ma na ples,“ zašepkám mu do ucha. Šoko konečne pochopí s tiež ma objíma.
„Ja som ti to vravel, Cyn ! Si skvelá !“ povie.
„Ďakujem ti, braček, mám ťa rada.“
„To vidím,“ obaja sa zasmejeme a ja z neho zleziem.
„No, musím sa ísť učiť, ale ty sa choď pripraviť,“ povie, „vy sa choďte pripraviť,“ opraví sa a usmeje sa na Sally. Tá mu úsmev opätuje. Šoko odíde, zavrie za sebou dvere a my znova pištíme a tešíme sa.
Spustím sa po zábradlí a šprintujem do kuchyne.
„Teta, teta, môžem ísť na ples ? Môžem ísť do Nemecka ? Dáš mi nejaké drobné ? A...“
„Stop,“ povie teta Helen a chytí ma za plecia, „pekne po poriadku. Sadni si a POMALY hovor.“ Posadím sa a nedočkavo klopkám prstami po pulte.
„V pondelok je výlet do Nemecka. Na tri týždne. Financuje to škola. A MŇA s ešte jedenástimi ľuďmi vybrali z celej školy !“ chválim sa.
„To musím prejednať s ujom Filom.“
„No tak...“
„Nie. Prejednám to s ujom. Máš čas...“ povie.
„Ďalej je tu ples. Teraz mi vola...volala kamarátka, že je ples. A zajtra sa neučíme, takže sa učiť nemusím,“ hľadám čo najviac zámienok, aby ma teta pustila.
„Dobre teda ! Ale nieže sa budeš niekde flákať s chlapcami !“ vystríha ma a ja ju ubezpečujem, že sa nemusí ničoho obávať.
Rýchlo bežím hore schodmi a všetko oznámim Sally. Teraz musíme urobiť nájazd na moju skriňu. Sally vždy hovorí, že mám krásne šaty, preto si ich vždy požičiava odo mňa. Ja šaty nosím len pri vážnych príležitostiach. Prehrabávame sa v skrini, keď tu zrazu Sally vytiahne prekrásne modré minišaty. Chvíľu si ich obzerá a potom mi ich podá.
„Na, obleč si ich,“ povie.
„Prečo si ich nevezmeš ty ?“ opýtam sa.
„Lebo na tebe budú vyzerať omnoho lepšie,“ žmurkne na mňa a usmeje sa. Rýchlo sa odídem prezliecť. Súkam sa do šiat. Sadnú mi ako uliate ! Úplne na mieru ! Sú úžasné ! Aj keď v nich nevyzerám najhoršie, nie je to nič extra. Vrátim sa do izby. Sally hrá na mojom notebooku Minecraft a chvíľu mi nevenuje pozornosť. Potom si ma odrazu všimne a oči sa jej rozšíria. Odloží notebook a chytí ma za plecia. Chvíľu je ticho, no potom sa akoby preberie.
„Cyn, si nádherná,“ povie.
„Nepreháňajme,“ usmejem sa.
„Nie, naozaj...Cyn, si taká krásna,“ vzdychne si Sally a hľadí na mňa.
„Nemusíš mi tu skladať komplimenty. Videla som sa a viem, že nie som nijaký svetoborec,“ poviem jej.
Chvíľu sa ešte hádame a potom ideme šaty vybrať Sally. Sally je dosť vyberavá a nájdenie tých pravých šiat nám trvá viac ako hodinu. Nakoniec skončí s karmínovočervenými šatami, nazberanými od polovice tela nahor. Sú jej približne po kolená, možno čosi vyššie. Podobne ako tie moje, ani tieto nemajú rukávy a sú bez ramienok. Vyzerá v nich úžasne ! Urobíme si zopár fotiek. Keď si ich tak spätne prezerám, Sally vyzerá na fotkách vyspelejšie a pritom je odo mňa o tri mesiace mladšia. Rýchlo odženiem nie veľmi príjemné myšlienky a sústredím sa na notebook. Potrasiem hlavou a fotky hodím na nástenku na sociálnu sieť Facebook. Klikám myšou a kurzorom sa pohybujem hore-dole, keď dávam komentáre k jednotlivým fotkám.
Pozriem sa na hodiny. Je sedem hodín. Ako to ? Nedávno bolo päť ! Chvíľu sa nad tým zamýšľam, no potom rýchlo zavriem notebook. Ako nám to mohlo trvať tak dlho ? Nechápem to. Idem to oznámiť Sally. Tá sa vôbec netvári prekvapene a ďalej si dáva špirálu. Podľa mňa by sa vôbec nemusela maľovať. Je krásna a nemá žiadne vyrážky. Dokonalá ! Keď jej to poviem, usmeje sa a pokrúti hlavou. Chvíľu nad niečím premýšľa. Potom dá na moju radu a ostane len pri špirále. Vrátim sa do izby. Posadím sa na posteľ a čakám na ňu. Znova otvorím notebook. Pozriem sa do pošty a uvidím email:
OD: Klub verných Košičanov
KOMU: cynthia.hernandez@centrum.sk
RE: Ponuka !!
Dobrý deň !
Milý občan, ponúkame Vám jedinečnú možnosť stráviť noc v Dóme svätej Alžbety ! Je to úplne zadarmo a všetky časti Dómu sú prístupné verejnosti ! Neprepásnite skvelú príležitosť ! Určite sa pobavíte a možno sa aj niečo nové dozviete. Termín je obmedzený, nosnosť tiež: Dóm je sprístupnený verejnosti len 5. Mája-15. Mája. Počet ľudí na noc je maximálne desať. Využite jedinečnú príležitosť a príďte !
Klub verných Košičanov
Správa ma veľmi zaujme, a tak hneď vyplním formulár a pošlem ho späť aj s poznámkou, že počet neviem definovať teraz. Keď sa Sally vráti, všetko jej poviem. Vidím, že ten návrh zaujal aj ju, len má obavy z toho, čo ja: že to nestihneme. Je štvrtok a my v pondelok odchádzame na výlet. Musíme veriť, veď to začalo len v pondelok !
Rýchlo sa učešem. Mám svoje vlasy celkom rada. Sú prekrásne modré (aj keď mi to nie vždy vyhovuje) a sú silné a zdravé.
Teraz príde tá najťažšia vec - obuv. Cítim sa hlúpo, lebo jediné, čo si mienim zobrať sú tenisky. Sally je na tom podobne. Chvíľu sa na seba dívame a potom vybuchneme do smiechu. Keď sa trochu upokojíme, Sally otvorí ruksak a vyberie si pomerne vysoké tenisky. Sú jej asi do polovice lýtok, no červená farba jej výborne kontrastuje s celým outfitom. Usmejem sa.