Predurčená-I. kapitola-6. časť

I. kapitola

6.časť

Dole ktosi zazvoní. Rýchlo si obujem Conversy a utekám dole po schodoch tak rýchlo, ako mi to šaty dovoľujú. Sally mi je za pätami. Dotackám sa ku dverám a takmer vytriem ústa. Narovnám sa, zhlboka sa nadýchnem a otvorím dvere.

Vonku stojí Gideon a usmieva sa. Chvíľu na seba hľadíme a potom sa rozosmejeme. Sally mi vykúka spoza pleca a zvedavo pokukuje po Gideonových kamarátoch.

„No tak,buďme ľudia," preruším ticho a bez ďalších slov objímem Gideona, „a ahoj," dodám po chvíli.

Cítim, ako mu telom prebehne triaška a potom ma pevne zovrie v náručí. Keď sa ku nemu viac pritisnem, cítim, ako mu vybruje telom. Usmejem sa a po chvíli sa od seba odtiahneme. Gideon ma chytí okolo pása a ja sa musím veľmi premáhať, aby som sa netriasla od rozkoše a nevýskala od radosti. Postupne ma aj so Sally predstaví svojim kamarátom. Viem, opisujem to, akoby tam mal celú partiu, ale pravdou je, že s Gideonom prišlo len päť chalanov. Po krátkom zoznamovaní sa poberieme ku škole. S chalanmi si hneď padneme do oka a dokážeme sa s nimi zhovárať o hocičom.

Urobíme si menšiu obchádzku a do školy dôjdeme až o hodinu. Je tu rušno a hudbu počuť na sto honov.
A ! Zabudla som sa zmieniť o Gideonovom oblečení. Má obyčajné džínsy a košeľu, no mne sa ten štýl veľmi páči. Určite by som nechcela ,aby pre mňa prišiel v smokingu s červeným motýlikom

Vojdeme dnu a cez dlhú chodbu mierime do veľkej telocvične, čo je centrom diskotéky. Cez malé dvierka sa dá výjsť von ku bazénu, ktorého okolie pekne vyzdobili. Gideon sa s niekým zarozpráva a ja so Sally sa zamiešame do davu. Hudba je chytľavá a nákazlivá, aj keď to nie je celkom môj štýl.
Po odtancovaní štyroch pesničiek sa utiahneme na kraj a popíjame akýsi džús. Očami blúdim po dave a hľadám Gideona. Zbadám ho pri dverách vedúcich do chodby. Stojí tam s Nataly a o čomsi horlivo diskutujú. Odvrátim sa. Ako som len mohla byť taká srostá ? Sally si všimne môj pohľad. Mlčí.

„Hneď sa vrátim...potrebujem vzduch," poviem a vyberiem sa ku bazénu. Sadnem si na múrik  a nohami hompáľam vo vzduchu. Vtedy začujem za sebou kroky. Otočím sa. Čakala som, že tam uvidím Gideona, no namiesto neho tam stojí Henrich, jeden z Gideonovej partie.

„Môžem si prisadnúť ?" opýta sa neisto.
„Jasné," prikývnem a pohodím rukou.
Henrich sa posadí vedľa mňa a chvíľu bez slov hľadíme na Košice a vlniacu sa rieku v pozadí.
Slnko už dávno dokončilo svoju púť a nastúpil Mesiac, ktorý je už tiež poriadne vysoko.

Cítim na tele Henrichov pohľad, preto otočím hlavu nabok a moje oči sa stretnú s jeho takmer čiernymi očami. Trápne ticho medzi nami nakoniec preruší on.

„Prečo si tu ? Nebavíš sa ?“ Opýta sa ma.

„Je ťažké vysvetliť to chalanovi,“ poviem.

„Ja viem, čo ťa trápi. Ale možno ťa poteším.“

„To by sa mi hodilo,“ usmejem sa pokojne, aj keď horím od nedočkavosti.

„Vieš, o čom sa zhovárali ?“

„Nie, ale nechápem, kam tým mieriš,“ poviem.

„Hádali sa...Gideon dal Nataly koniec.“

Zabudnem dýchať a prestanem hompáľať nohami.

„Čo prosím ?“

„Je voľný,“ povie.

Keď sa spamätám z prvého šoku, vstanem a objímem ho.

„Ďakujem ti,“ poviem, keď ho objímam.

„A za čo ?“ nechápe.

„Za skvelú správu,“ poviem a usmejem sa.

„Ach, to nestálo za reč,“ pohodí rukou, „tak ja pôjdem. Nevieš, kde je Sally ?“ opýta sa.

„Niekde v hale,“ odpoviem a žmurknem na neho.

Henrich sa začervená a odíde.

Prechádzam sa po okraji okolo bazéna. Zastavím sa ne opačnom konci a znova sa zahľadím na Košice. V noci sú ešte čarovnejšie, než cez deň. Krásne svietiace budovy a  bodky svetielok, ktoré predstavovali domy. Veľké paneláky sa týčili nad cestou do susedného mesta Prešov. Lesy v diaľke mi dodávali pocit bezpečia a pocit, že niekam patrím. Vtedy pocítim, že ma ktosi zozadu objíme a stuhnem.

„Tak čo, Cyn, páči sa ti to ?“ zašepká mi do ucha Gideon.

Neviem, čo povedať, tak len stojím a ďalej hľadím na mesto.

„Cyn, otočíš sa ?“ povie trochu hlasnejšie.

Opatrne sa otočím a pozriem sa na neho.

„Vieš, Cyn, prvá vec, ktorú by si mala vedieť je, že som nezadaný...“ povie a uškrnie sa. Hľadí mi priamo do očí.

Teplý nočný vzduch mi strapatí vlasy. Jeho oči v tme žiaria a mne sa po tele rozlieva teplo. Na chrbte cítim svit Mesiaca. Je spln. Okolie sa vyprázdnilo a vonku ostaneme len my dvaja. Ticho stojíme pri bazéne. Zvnútra sa ozýva hudba, no ja nevnímam nič iné, len náš dych. Ne tele cítim jeho teplé drsné dlane. Drží ma okolo pása a ani jeden nechce uhnúť pohľadom. Neviem, čo povedať.

„Och, Cyn...“ to sú jeho posledné slová predtým, než sa nám pery spoja. Má ich jemné a cítim, s akou vášňou sa bozkávame. Keď skončíme, Gideon si ma silnejšie privinie k sebe.

„Ľúbim ťa,“ povie a ja cítim, ako sa trasie.

Nemám slov, nedokážem prehovoriť, nedokážem urobiť krok vzad, nedokážem nič. Vnímam len jeho vôňu a prenikavý pohľad plný túžby.

Zhlboka sa nadýchnem a chystám sa prehovoriť.

„Gideon...prepáč mi to, ale...prečo by si ma odrazu chcel ? Doteraz boli tvoje vyvolené Nataly a veľa iných dievčat. Vedel si, že Nataly nenávidím a predsa...“ som odhodlaná všetko mu vytmaviť, aj keby to znamenalo, že ho navždy stratím.

Gideon ma pustí a odtiahne sa.

„Neveríš mi ?“ opýta sa a v hlase má prekvapenie zmiešané so zúfalstvom.

„Prepáč mi to, ale si najkrajší chlapec, ktorého som kedy stretla, si idol školy, proste si dokonalý. Tak prečo by si zakopol práve o mňa ?“

Gideon sa pousmeje. Zrejme pochopil, že to nemyslím zle, ale úprimne a bez úskokov. Znova ma objíme a hladí ma po zátylku.

„Vieš, Cyn, ja som si nikdy nevšímal žiadne dievčatá okrem teba. Pre mňa si bola vždy dokonalá. Keď sme boli v škole, vonku, na obede...nech som mal po boku akékoľvek dievča, vždy som ľúbil len teba. Ak ti mám povedať pravdu...myslel som si, že na lásku k tebe zabudnem pri inom dievčati...nedalo sa. Preto som sa dnes odvážil povedať ti to...“

Od chlapca by som nikdy v živote nečakala taký výlev citov. Premýšľam nad jeho slovami.

„Prečo si mi to povedal až teraz ? Prečo nie vtedy, keď som sa ti začala páčiť ? Prečo ?“

„Lebo som myslel, že ti nebudem stačiť,“ vzdychne si.

„Ako to ? Ako si si mohol myslieť, že mi nebudeš stačiť ?! Veď každé dievča chce byť tvoje ! Ako by si mi nemohol stačiť ?!“ do hlasu sa mi vkráda zúfalstvo.

Gideon ma chytí za plecia.

„Cyn, ty to nechápeš ! Si dokonalá !“ povie mi. Chcem protestovať, no moje slová zaniknú v jeho bozku.

„Aj ja ťa ľúbim...“ poviem a priviniem sa k nemu. Nikdy v živote mi nenapadlo, že nejaký chlapec ma po celý čas ľúbil a neodvážil sa mi to povedať. A ešte k tomu Gideom ! Celý svet sa mi obracia hore nohami !

Akoby boli naše myšlienky prepojené, obaja sa bez slov vykradneme z diskotéky a prechádzame sa okolo jazera. Zviera mi ruku a mne sa práve teraz musia potiť dlane. Zavediem ho do lesa tam, kde sme dnes ráno boli so Šokom.

Nezastavíme sa na čistinke, ale pokračujeme ďalej. Nočný vzduch je presýtený vôňou ihličia, ktoré stlmuje ozvenu našich krokov. Svah začne pomaly stúpať a les okolo pomaly redne. Vzduch je sviežejší a vietor chladnejší. Nakoniec sa dostaneme na lysinu kopca. Tráva sa jemne vlní a počuť hudobné hry cikád. Gideonovi vetrík postrapatí vlasy, ktoré mu zakrývajú jeho krásne oči. Ľahne si do trávy a ja si ľahnem vedľa neho. Spoločne pozorujeme hviezdy a Gideon mi ukazuje jednotlivé súhvezdia. Zúfalo si ich snažím zapamätať , no jediné, na čo sa dokážem sústrediť sú jeho oči, ruky...A moju pozornosť priťahuje najmä jeho tetovanie na kľúčnej kosti. Je zakryté lemom košele a tak nevidím, čo tam má vytetované. Názvy súhvezdí sa mi pletú v hlave. Je to na mňa priveľa informácií naraz. Vtedy uvidím padať hviezdu.

„Hej, Gideon, pozri,“ ukážem na oblohu.

Gideon sa pozrie a v očiach sa mu zvláštne zaiskrí.

„Želaj si niečo,“ povie mi.

„Želám si, aby sme existovali úplne inde,“ vydýchnem.

Vtedy na mňa z ničoho – nič príde únava. Nedokážem nechať otvorené oči a preto zaspím.