Predurčená-I. kapitola-4. časť

I.kapitola

4. časť

                Vezmem si ruksak a skicár a utekám von. Šoko a Majo ma čakajú a ja som rada, že sa nemusím do školy trmácať sama. Cestou sa zhovárame, no Šoko ani slovkom nespomenie, čo sa udialo ráno. Pre školou si kývneme a každý si ideme svojou cestou. Šoko má školu hneď oproti našej. Obe školy majú spoločného riaditeľa, no jedno je základná škola a druhé športové gymnázium.

                Keď vchádzame cez dvere, zvoní. Nasadím rýchlejšie tempo. O niekoľko sekúnd som v triede. Vidím, že Gideon je už tam a Nataly sedí o lavicu pred ním. Pozdraví sa mi, no ja len čosi zamrmlem a posadím sa na svoje miesto do poslednej lavice. Zložím na zem tašku a skicár strčím pod lavicu.

                „Cece, čo sa deje ?“ opýta sa ma Sally.

                Sally je moja najlepšia kamoška. Poznáme sa odjakživa.  Je ako moja sestra. Je krásna, vysoká, má blonďavé vlasy. Jej tyrkysové oči sa nápadne podobajú tým Gideonovým.

                „Nič,“ poviem, aj keď viem, že ju to nepresvedčí.

                „Cece, poznám ťa roky, viem, kedy sa niečo deje a kedy si v pohode,“ povie.

                „Gid...chodí s Nataly,“ zašepkám tak ticho, že sa takmer nepočujem.

                Sally sa rozšíria oči a takmer sa prevráti aj so stoličkou. Pohľadom si pýta vysvetlenie. Vytiahnem mobil a napíšem jej správu, čo sa udialo. Nechcem to rozoberať ústne a už vôbec nie pred celou triedou.

                Sally si správu prečíta a prikývne. Potľapká ma po pleci a usmeje sa.

                „Netráp sa tým, mám niečo, čo ti určite zdvihne náladu,“ povie a podá mi zohnutý papier, „chystám sa návrh predviesť pred triedou,“ povie a s očakávaním na mňa hľadí.

                Váhavo nadvihnem obočie a otvorím papier. Na papieri je akási vlajka, ktorú neviem hneď definovať. Po niekoľkých sekundách mi dôjde. Vášnivo čítam ďalej a zvažujem možnosti.

                „Ty chceš triede navrhnúť výlet do Nemecka ?“ opýtam sa pre istotu, aj keď odpoveď poznám.

                „Áno, prečo nie ?! Len si to predstav ! Vypadnúť na tri týždne a oddychovať. Venovať sa mytológií, pamiatkam, prírode...“ Sally sa v tom vyžíva.

                „Nie je to zlý nápad, ale kto to zasponzoruje ?“ Sally sa šibalsky usmeje.

                „Nešli by všetci. Je nás šesť  ôsmackých tried, ale vybrali by sa len najlepší...v geografií, biológií a jazyku. Tým sa náš zoznam zúži,“ povie. Jej nápad sa mi začína čím ďalej, tým viac pozdávať.

                „Predložím návrh triednym učiteľom...určite si aj oni vydýchnu, že budú mať pokoj, aj keď len od niekoľkých žiakov.“

Celú hodinu rozoberáme detaily. Až po hodine si uvedomíme, že sme ju mali celú voľnú. Vypýtame sa z nasledujucej hodiny (z matiky, juchú!) a učiteľka nás ochotne pustí. Obeháme všetkých šiestich učiteľov. Sú z nášho návrhu nadšení ! S ich povolením vypracujeme v učebni informatiky zoznam žiakov všetkých šiestich tried.

Náš riaditeľ je náš učiteľ zemepisu a ochotne nám pomáha zúžiť zoznam. Super ! Ostali sme v ňom ja, Sally aj Gideon. Keď sa ho opýtame na financovanie, len pohodí rukou.

„Vyvolených bude len 10-15 žiakov, to zasponzoruje škola.“

Usmejeme sa. Zo 150 žiakov sme zoznam po operácií ZEMEPIS zúžili na 80.

Takmer celý deň strávime plánovaním, písaním a vyberaním. Poobede máme hotovú stupnicu  top 12.

Učitelia si nás po vyučovaní zavolajú na poradu. Pomaly a zreteľne im prečítame mená. Učitelia si čosi mrmlú a prikyvujú. Návrh nám odsúhlasia a my sa potešíme. No ja sa teším hlavne z toho, že výlet bude Gideon absolvovať bez Nataly !

Keď kráčame po chodbe von z budovy, som taká nadšená, že si nevšimnem Gideona a vrazím doňho. Obaja sa trochu zatackáme.

                „Prepáč,“  rýchlo sa ospravedlním, lebo ma odrazu „zaujme čosi vonku“.

                Gideon ma chytí za plece a zastaví. Cítim na pleci jeho teplú dlaň a po tele sa mi rozlieva horúčava. Opatrne sa otočím.

                „To je v pohode,“ povie, aj keď si myslím, že chcel povedať niečo celkom iné.

                Keď výjdeme zo školy, Sally sa rozosmeje.

                „To bol riadny trapas,“ zhodnotí situáciu po chvíli.

                „A ja ďakujem, že moja najlepšia priateľka som mnou súcití,“ odvrknem, no neubránim sa úsmevu.

                Spolu so Sally si zájdeme na zmrzlinu a mierime ku mne domov.

                Ozaj, zabudla som sa zmieniť o veľmi dôležitej veci: Sally je zo Šoka namäkko ! Nie raz som dostala kvôli jej výrazu záchvat smiechu a Sally sa červenala ešte viac.

                Keď dôjdeme k nám, zisťujem, že doma je celá perepúť, vrátane Šoka.

                Sally sa rozklepe a zviera mi zápästie. Zastaneme pred dverami.