Les

LES

Nekonečné rady stromov,

vinú sa krajinou.

Milióny zvukov zverov,

ozývajú sa lesom.

Slnko pokúša sa preniknúť hustou spleťou konárov,

a pohladiť zem teplom svojich lúčov.

Keď sa svojimi dlaňami dotkne chladnej zeme,

presvieti les,

a zelená sa stáva zelenšou dnes,

a slávik skladá pieseň na jeho počesť.

Rukou prechádzam kontúrami kôry stromu,

pod bruškami prstov cítim každú ryhu,

cítim život stromu,

cítim energiu, ktorá ním prúdi,

cítim dotyky ľudí,

ktorí tu stáli ako ja a prežívali život stromu zas a znova.

Odstúpim a spojenie sa preruší,

myseľ mi zaplavia milióny iných pocitov,

šumenie listov dostáva sa mi do uší,

tá pieseň majestátnych stromov.

Pod chodidlami cítim mäkké ihličie,

moje kroky robí nepočuteľnými,

stopy nezachyteľnými,

a nenájdu ma nohy ničie.

Do nosa bije mi veľa vôní,

no najsilnejšia je vôňa ihličia.

Vtedy zbadám prekrásny kvet v tôni,

nahnem sa, že ho ovoniam,

no kvet zmizne.

Vystriem sa a obzriem sa okolo,

a kvet objaví sa pri mne,

nechápavo pokrútim hlavou dookola.

Kvet zmizne a objavuje sa,

no mňa zaujme cesta,

neznáma cesta,

cesta do lesa,

možno do strateného mesta,

a možno von z lesa...

A vtedy prebudím sa,

obzriem dookola sa,

ležím v posteli.

Cez okno vniká dnu svetlo,

hladí ma po tvári slnko,

vetrík prináša vôňu dňa,

a ja viem, kde dnes pôjdem...

do LESA..