Narodený mŕtvy

Nik nevyjde, kto vchádza

Part I. – Narodený mŕtvy

Temnota už zas prichádza ma volať,

skrz-naskrz bolesť a trápenie,

už nikdy nechcem uzrieť brieždenie,

len navždy sa pekelnému životu poddať.

Krik a vrieskanie démonov,

tekutý oheň prúdi mi v žilách,

pred bránami Pekla cítim sa ako na ihlách,

len zničiť každú čiastočku vlastnej ľudskosti.

Pochovaj ma,

znič ma,

umuč ma,

rozrež a znova zoši,

nech môj srdcervúci krik potrhá ti uši,

znova a znova ma nechaj umierať.

Už nezničí ma nič,

Nič nespôsobí mi tak kuté utrpenie,

Znesiem každé mučenie,

Lebo nevládzem už ďalej byť.

Srdce rozprášené na popol,

temnota do mysle preniká,

až do špiku kostí zlobou prehnitá,

do bezodných hlbín si ma skopol.

Belzebub, Lucifer, Lilith a všetci tí,

ľudia zničení, šialení, zatratení,

pod krídlami Satana týraní,

už navždy s bolesťou spútaní.

Som Tieň,

naprieč Peklom utekám,

večným utrpením sa ženiem.

Som Tieň,

každej ďalšej prekážke sa poddám,

všetky nástrahy Pekla unesiem.

Som Tieň,

vrhám sa v ústrety bolestiam,

práve preto som tu – na pol ceste do nebies.

Šialenstvo plodí šialenstvo.

Mojim poslaním je trpieť.

Mojim poslaním je umrieť.

Mojim poslaním je Peklo.